Choď na obsah Choď na menu
 


Čo je BOH?

Čo je BOH?

Existuje jedna jedíná najvyššia Skutočnosť (najvyššia Bytosť) a mimo nej nič neexistuje. Všetko čo existuje je jej časťou a nemá samostatnú existenciu, ale iba ako ona a v nerozdeliteľnom spojení s ňou. Všetky svety a bytosti sú len jej časťou. Táto Skutočnosť (Boh) je mimo čas a priestor, tie sú jej výtvormi. Nemá preto začiatok ani koniec, je neobmedzená a nekonečná. Je vždy a všade, vo všetkom aj za či nad tým.

Základnými stavmi Skutočnosti sú neprejav (kľudový stav) a prejav (činnosť, pohyb, tvorenie). Oba tieto stavy sa nenachádzajú mimo Skutočnosť, nevylučujú sa navzájom a sú rovnocenné. Najvyššia Skutočnosť ako taká je vždy božská (dokonalá) a nie je možné jej nič z božskosti ubrať ani pridať. Vo svojej dokonalosti je nemenná: v tomto zmysle nepodlieha premenám. To ale neznamená, že je nečinná, ale práve naopak, tvorivá činnosť, ktorá nie je ničím od nej odlišným, ale je jej pohybom, je jej rovnakým aspektom ako jej nemenná, beztvará časť. Je rovnako božská (dokonalá) v prejave aj neprejave, v kľude aj v činnosti. Všetky rozdiely v prejavenom stave su len relatívne a nie absolútne. Nič stvoreného preto nie je objektívnou ale subjektívnou, relatívnou realitou, ktorej existenčným základom je jedno jediné, ktoré je samo nemenné.

Ak sa niektoré bytosti odchýlili od jej božského stavu, na samej Skutočnosti a jej stave tento pád nič nemení. Zabudnutie svojho božstva a tomu odpovedajúci pokles nie su podstatnou, ale iba relatívnou a dočasnou skúsenosťou. Skutočnosť je stále sama sebou, vo svojej božskosti (dokonalosti) zostáva nedotknutá aj tam, kde u stvorených bytostí a ich svetov nastáva pád, ktorý je iba otázkou času a priestoru, teda relatívny a nie absulútny a podstatný.

Táto najvyššia Skutočnosť, nazývame ju Boh, má niekoľko aspektov, ktoré ale neexistujú oddelene, ale tvoria nedeliteľnú jednotu.

  1. Jej neprejaveným aspektom je rýdze vedomie, šiva, ktoré je jej bytím. Najvyššia Skutočnosť je seba si vedomou existenciou, je seba si vedomým vedomím, ktoré nemá tvar, je neobmedzené, všetko preniká, všetko obsahuje a preto aj všetko presahuje. Všetko čo existuje, existuje iba vo vedomí a nikde inde. Vedomie predmetov je mnohé a premenlivé, avšak to, čo si všetko uvedomuje, je len jedno jediné a je to rýdzi uvedomovací princíp, schopnosť byť si vedomý a to v prvom rade seba samého: som vedomie a viem, uvedomujem si, že som rýdzim vedomím. Tento vedomý princíp je jeden jediný a prejavuje sa vo všetkých bytostiach a dáva im vedomý život.
  2. Tvorivým aspektom Skutočnosti-Boha je inteligená tvorivá sila, šakti (tiež sa nazýva logos), ktorá je princípom vytvárajúcim prejav (vesmír) a jeho bytosti. Nie je len silou tvoriť, ale aj samotnou inteligenciou a múdrosťou, ktorej prejavy sú všade rozpoznateľné. Skutočnosť tvorí zo seba a svojou časťou do stvorenia vchádza. Táto inteligentná sila a schopnosť tvoriť je večná, nie je obmedzená časom ani priestorom, a existuje aj keď je nečinná, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu jej prejavu (svetov a vesmírov). Vesmír nie je ničím od tvorivej sily oddeleným, ale je jej prejavom. Tvorivý aspekt sa tiež nazýva kozmickou mysľou, pretože Skutočnosť, Boh, tvorí tým, že myslí. Celé stvorenie je preto svojou podstatou duševnou látkou mysle. Je preto podstatne zhodné s výtvormi našej mysle a zdanie hmotnosti mu dodáva len väčšie množstvo energie: čím viac energie je do myslenia vloženej, tým väčšiu silu, v prípade sveta hovoríme objektivitu, má.
  3. Tretím princípom je ničím nepodmieňovaná božská láska, ako samotná schopnosť milovať. Ona je zložkou božstva, ktorá udeľuje šťastie, blaženosť a udržuje božské vzťahy. Ako v prípade vedomia prepadáme omylu, že venujeme pozornosť len vedomiu predmetov a prehliadame samotné vedomie, rovnakého omylu sa dopúšťame aj v prípade lásky, keď ju viažeme na niečo alebo niekoho a tým ju podmieňujeme a obmedzujeme. Láska je samostatnou existenciou, samostaným princípom a nepotrebuje ku svojej existencii nič okrem seba, nemá predmet ani dôvod, je sama svojim dôvodom, predmetom aj cieľom..


Existenciu jedinej Skutočnosti, Boha, objavili a popísali mudrci a svetci všetkých dôb, krajín a náboženstiev. Nie je myšlienkovou konštrukciou, rozumom vymysleným filozofickým záverom, ale priamou a osobnou skúsenosťou tých, ktorí sa vydali cestou hladania rýdzej pravdy o sebe, o svete a sile a inteligencii, ktorá ich stvorila. Objav jedinej Skutočnosti je výsledkom osobného experimentu. Je to postup všeobecne prijímaný aj vo vede, kde je vždy na prvom mieste experiment a potom na druhom teória, ktorá ho vysvetľuje. Západná filozofia bohužiaľ volí opačný postup, snaží sa dopátrať Boha rozumom. Rozum však nemôže poznať Skutočnosť, ktorej je časťou, môže si len vytvoriť názor na Pravdu na základe vlastnej skúsenosti, ale len pokiaľ ju má. Tento názor je však len popisom Skutočosti pomocou slov a Pravde samotnej je vzdialený ako tlačené A jeho zvuku.

Život je väzba všeprenikajúceho základu a hmotného utvárania. Tým všeprenikajúcim základom je všadeprítomné, neprejavené to jest beztvaré a nehmotné vedomie. Hmotou je sama inteligentná tvorivá energia, veď dokonca ja veda uznáva, že hmota nie je nič iného než energia. Vázbou ktorá všetko spája je Láska. Všetky tieto aspekty sú nedeliteľné. Akýkoľvek prejav existuje výhradne vo vzťahu k vedomiu (pozorovateľovi). Existencia prejavu bez vedomia je jednak nedokázateľná, jednak protizmyselná: nemôžem pozorovať niečo čoho si nie som vedomý. Aj samotná existencia mylnej predstavy objektívnej existencie sveta nezávislej na vedomí vyžaduje vedomie na svoje uvedomovanie. Svet nie je objektívna ale vysoko subjektívna realita a je tvorený pohybom inteligentnej tvorivej sily, od ktorej nie je oddelený. Pokiaľ však žijeme v nevedomosti o svojej božskej podstate, to jest bez jej priameho poznania a ešte v hmotnom tele, jeho moc nad nami je nepopierateľná.

Keďže existuje len jedna jediná Skutočnosť a nič iného neexistuje, je všetkým a vo všetkom a jej princípy sú prítomné vo všetkom stvorenom a teda aj v človeku. Boh, Jednota, má rôzne aspekty, ktorých presnú obdobu nájdeme aj v človeku, lebo človek je "obrazom" Boha a súčasne tiež mikrokozmom. Základným neprejaveným božským princípom je božské vedomie, ktorého časťou je ľudské vedomie. Vedomie človeka oživuje, je jeho životom a nositeľom totožnosti v čase a priestore. Človek je vedomím, ale vplyvom svojej nevedomosti to nepoznáva a mylne sa preto stotožňuje so svojim telom a mysľou a vytvára tak nepravé ja, ego. Telo aj svet človeka sú vytvárané a oživované najvyššou inteligenciou, všemocnou božskou tvorivou a životnou silou. Tento boží aspekt, nazývaný šakti alebo logos, je v človeku prítomý ako myseľ, mysliaci princíp a prána, životná sila, "či". Boh je aj láska a preto aj človek má schopnosť milovať. Božská láska v človeku nie je len citom, ale je zaujatím celej ľudskej bytosti Bohom, zameraním všetkých jej schopností, hlavne sily, mysle a pozornosti vedomia k Bohu. Táto láska je základom všetkých duchovných systémov, hlavne jógy, kresťanskej mystiky, buddhizmu, sufizmu aj taoizmu.